Ľudové umenie na Dekýši

    Chotár obce Dekýš z troch štvrtín pokrývajú lesy. Obyvatelia prichádzali denne do styku s prírodou. Tunajší obyvatelia poznali jednotlivé druhy drevín a iného vhodného materiálu, ktorý poskytovalo okolie. Preto tento materiál používali na výrobu nástrojov dennej potreby. Takmer v každej domácnosti vedeli zhotoviť drobné poľnohospodárske náradie, pričom hlavnú pozornosť venovali samorastom. Z týchto zhotovovali vidly, kvačky, rukoviatka na kosiská, snice, ale aj nábytok, ako napr. stolčeky, trojnôžky a pod. Dôležité boli tzv. filfásky, ktoré vedeii zhotoviť v každej domácnosti. Veľkú úlohu pripisovali malej sekerke, tzv. valaške. Je to pozostatok valašskej kolonizácie a starých časov, kedy sa tu nosievala valaška. Roľník ju považoval za súčasť odevu. V minulosti poriská týchto sekeriek zdobili rezbou a niekedy i medenými plieškami. Miesto, kde sa najviac prejavil umelecký cit žien, bol odev, či už mužský, alebo ženský. Boli to najmä oplecká, čepce a sukne. Ale ani rukávy mužských košiel nezostali bez výzdoby. Najstaršie vyšívačské vzory mali podoby drobných krížikov, mriežok a bodiek. Po prvej svetovej vojne začínajú používať rastlinný ornament. V tomto období vyšívali tak, že vzor si prekreslili a potom vyšili. Bytový textil vyšívali už menej. Zdobili postelné plachty, obrusy a uteráky. Kolektivizáciou poľnohospodárstva zaniklo vyšívanie odevu a dnes sa vyšíva len bytový textil. Umelecký cit sa prejavil najmä na dreve. Zdobili sa kosiská, krosná, zvíjačky, hrabie a pod. Na výzdobu používali rastlinné ornamenty alebo napodobeniny architektonických prvkov. Vyskytli sa aj prípady plastiky staršieho dáta, pravdepodobne pochádzajúce ešte z minulého storočia.