Fauna a flóra

Fauna obce Dekýš

    Možno povedať, že okolie Dekýša nie je veľmi bohaté na faunu. Tento stav spôsobila trvalá prítomnosť ľudí (dolovanie a dnes - turistika). No aj za týchto podmienok sa tu vyskytuje jeleň karpatský (Cervus elaphus), srnec sitniansky (Capreolus sitnensis), ktorý žije v Sitnianskej rezervácii. V nepatrnej miere sa nachádza daniel (Cervus dama ) a muflón (Ovis musimon). Ďalej sa tu nachádza diviak (Sciurus vulgaris). Zo šeliem sa vyskytuje divá mačka (Felis silvestris), líška (Vulpes vulpes), jazvec (Meles meles), kuna lesná (Martes martes), kuna skalná (Martes foina), tchor (Putorius putorius), lasica (Mustella novalis). Drobné cicavce: jež (Erinaceus europeus), krt (Talpa europaea), plchovité (Myoxidae), myšovité (Musidae) a netopierovité (Vespertilionidae). Plazy zastupujú: jašterica (Lacertidae), jašterica múrová (Lacerta muralis), slepúch obyčajný (Enguis fragillis), užovka obyčajná (Natrix natris).

Vtáky:jastrab (Acipiter gentilis), krahulec (Acipiter nisus), kaňa lesná (Buteo buteo), jariabok (Tetrao bonasia), kukučka (Cuculus canorus), dudok (Upupa epops), ďatľovité (Picidae), drozdovité (Turdidae), ako aj mnoho spevavého vtáctva. Vodné vtáky sa tu málo vyskytujú, hoci sa v okolí nachádzajú početné jazerá. Príčinou toho je veľký turistický ruch.

Flóra obce Dekýš

    Štiavnické vrchy, Sitno a okolie, kde sa nachádza aj Dekýš, charakterizuje miešaná kvetena horských teplomilných druhov. Pre lesný kryt sú typické dúbravy a bučiny. Na južných svahoch je to väčšinou miešaná dúbrava duba zimného (Quercus sessilis) a duba letného (Quercus robur). Tieto dva druhy sú premiešané cerom (Quercus cerris). Niektoré pôvodné porasty boli vyrúbané v dôsledku ťažby rúd a preto pôvodnú bučinu a pôvodnú jedlinu vystriedala vysádzaná smrečina (Picea excela) premiešaná borovicou lesnou (Pinus silvestris), banoxovkou (Picea banxiama) a bučinou (Fagus silvatica). Z ovocných stromov je to hlavne čerešňa vtáčia a jej vyšľachtené odrody. Potom je tu slivka, hruška a rôzné druhy jabloní. Kry zastupuje Iieska (Corylus avelana), ktorá v minulosti slúžila k označovaniu jednotlivých polí. Flóra Štiavnických vrchov sa dá rozdeliť na niekoľko pásiem (podľa Pavla Koričanského),

Štiavnické pohorie,
Vyššie pásmo nad 750 m
Vyššie pásmo Sitna
Stredné pásmo všeobecne od 500 m do 750 m
Nízke pásmo pod 500 m

    Do posledných dvoch pásiem môžeme zaradiť obec Dekýš so svojím okolím. Z liečivých rastlín sa vyskytujú najmä: nevädza poľná (Centaurea cynanus), harmanček pravý (Matricaria chamomilla), myší chvost (Achiilea millefolium), blen čierny (Hyoscyamus niger), ibiš lekársky (Althae officinalis), fialka trojfarebná (Viola tricolor). Vel'kú zásluhu na výskume flóry okolia Sitna má Andrej Kmeť, ktorý okrem iného upozorňuje na vel'ký výskyt ruží. Oblasť rozšírenia týchto ruží siaha aj do chotára obce Dekýš.